Bio

„ Neodpútavaj sa nikdy od svojich snov! Keď zmiznú, budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť."                                          

Mark Twain

Všetko sa to začalo presne pred 35 rokmi, pri prezeraní  obrazov v jednej známej pražskej  galérii, keď som si uvedomil, že umelecké dielo dokáže v človeku rozvíriť tú najintímnejšiu sféru. Boli to pre mňa nové pocity. Všetky tie sny, túžby, ilúzie, vnemy, dojmy, spomienky, sklamania, neistota, pokora...ale aj tie báječné chvíle, ktoré ponúka život. To všetko sa kdesi v človeku ukrýva vo virtuálnej podobe, ale kde asi? 

Rovnako ma v tom čase fascinovala aj príroda môjho rodného regiónu Pienin a Vysokých Tatier. Zasnežené chalúpky, potôčiky, tatranské štíty, Tri koruny v Pieninách. Podmanili si moje city a ponúkali sa na výtvarné spracovanie. To bolo gro mojej počiatočnej tvorby. Áno, bol to realizmus, ktorým som naštartoval svoje výtvarné hľadanie...nechal som sa unášať  životom a  trvalo to celých 15 rokov. 

Stále som však cítil nutnosť niečo vo svojej tvorbe zmeniť. Postaviť sa k plátnu s určitou „drzosťou“, bez akejkoľvek prípravy a veľmi rýchlo zaznamenať „to niečo“ zo svojho podvedomia. To bol presne ten fascinujúci moment, keď som sa prehupol do osobitých sfér abstraktnej emocionality. Nebolo jednoduché opustiť zaužívané stereotypy, oslobodiť sa od toho, čo vnímam očami, preskočiť na úplne novú koľaj, kde je všetko  na prvý pohľad zamaskované, akoby bezobsažné, ale oveľa intenzívnejšie a bohatšie, čakajúce na vnímavého a citlivého pozorovateľa. Asi takto som pre seba objavil abstraktný expresionizmus, ktorý ma celého pohltil.

Začalo sa moje veľké a náročné dobrodružstvo - hľadanie a odhaľovanie. Ako to všetko nájsť, a nielen nájsť, ale aj uchopiť, zhmotniť a „vyliať“ na plátno, dať tomu konkrétnu podobu, farebný rozmer, plochy a línie. Ako nepremrhať ten slávnostný moment, keď sa vám duša na chvíľočku z diaľky odhalí!                            

Musíte okamžite naštartovať všetky zmysly, lebo ten pocit sa už nikdy nevráti. Spontánnosť, odvážne rýchle rytmické pohyby štetca, dynamika - to patrí k môjmu štýlu maľovania. Slovo „opatrne“ je v abstraktnom expresionizme škodlivé až nebezpečné. Časté boli aj neúspešné pokusy, ktoré ma sprevádzali skoro každý deň. Dôležité bolo nachádzať aspoň „farebné sklíčka“, ak už to hneď nemohli byť „diamanty“. Snaha, vytrvalosť a odvaha však postupne prináša výsledok a uspokojenie pre každého hľadajúceho...

Abstraktný obraz nemusí byť jednoznačne definovaný - je vetou nedokončenou, je chvíľou v danom čase. Čaká a spolieha sa na spätnú väzbu diváka, na jeho senzibilitu, na schopnosť dešifrovať autorov zámer a posolstvo. Je len na percipientovi ako dokáže svoje pocity využiť na dokončenie obrazu. Tvorím teda nielen pre svoje potešenie, ale aj preto, aby som oslovil svoje okolie a odovzdal mu  pocit , ktorý obraz obsahuje. Abstrakcia vyžaruje energiu.  Ak jej venujeme chvíľku a neignorujeme jej city, vždy sa nám odvďačí spätným pohladením. Obraz nie je mŕtvym, zaprášeným kusom nábytku. Abstraktná maľba môže diváka ukľudniť, povzbudiť a odovzdať mu množstvo energie - ale očakáva komunikáciu. Mám rád pestrejšiu paletu farieb, ale v ostatnom čase sa presúvam k diskrétnejším tónom a redukcii plôch. Je to nová poloha v mojej tvorbe. Zisťujem, že filozofia redukcie je veľmi dôležitá a efektívna nielen pri kreatívnej činnosti, ale hrá svoju úlohu aj v živote človeka.

Maľovanie sa stalo mojím pevným životným bodom, dá sa povedať,  potrebou aj potravou zároveň. Samozrejme je pre mňa rovnako dôležitá aj moja rodina, ktorá mi vytvára kvalitné zázemie a pochopenie. Mám tiež rád skvelú hudbu, ktorá ma sprevádza pri každom snažení a nemôžem zabudnúť ani na suchý humor, tenis a hlavne na prírodu, ktorá je pre mňa veľkou inšpirujúcou záhadou.

Teda „ SNÍVANIE“,nie však rojčenie,ale odhaľovanie neviditeľného, ale predsa existujúceho...